O mne

Share This

O mne

Digitalnej fotografií som podľahol hneď ako sa objavili prvé digitálne fotoaparáty SONY.  Vždy som bol veľkym fanúšikom tejto značky a aj som. Prvým mojim digitálnym foťákom bol Sony DSC-P50, ktorý mám do dnes doma s pokazenou optikou, ale oprava bola tak finančne nárocna, že zaobstarať si nový, lepší a viac megapixelový fotoaparát bolo absolútne rozumné rozhodnutie. Od roku 2001 do roku 2006 som vymenil asi 5 druhov kompaktov od SONY. Vždy s lepším rozlíšením, novšími funkciami a kvalitnejším prevedením. Nezabudnutelným modelom bol W5 so zavitom pre širokouhlú predsádku s ktorým som urobil nespočetné množstvo skvelých fotiek.

V roku 2006 keď otvorili SONY centrum v Auparku som neodolal akcií na A100 + HVL-36 blesk a od vtedy som veľkým a známym používatelom tejto techniky. Zo začiatku to bolo ťažké. Sony nebolo tak rozširené a ak sa niečo objavilo v bazáre tak to bol zázrak. Ani rôzne posmešky iných fotografou, že čo to máš za Playstation, ma neodradili a čím ďalej som presviedčal aj ostatných že ja aj ALPHA je konkurencie schopný fotoaparát voči ostatným výrobcom.

Neskôr som sa stal aktívnym používateľom stránky ePhoto, kde som si našiel množstvo dnešných mojich výborných známych. Prispieval som rôznymi fotkami, reportmi, či foto školou. Cez ePhoto som absolvoval veľa workshopov, ktoré mi dali veľa a tiež som na nich spoznal množstvo nových ľudí s rovnakým koníčkom. Popri tom som veľa študoval a čital rôzne svetové fotografické časopisy a tak tiež pravidelne skúšal ich tipy a rôzne fotoškoly. Toto mi dalo hrozne veľa a moj progres vo výsledku bol viditelný.

Asi po roku som si kúpil  A700 a po určitej dobe som vedel že A100 my už stačiť nebude. Po predaji A100 som mal však deficit druhého tela a preto som si hneď po ohlásení v roku 2008 zakúpil A350. Oslovilo ma na tú dobu vysoké rozlíšenie 14.2px a taktiež prvý fotoaparát s vyklopným displejom, ktorý sa mi výborne osvedčil pri fotografovaní macra.

V roku 2009 som nešťasným rozhodnutím prišiel aj o svoju prvú A700. Od toho dňa viem že malinovka a fototechnika nepatria do jednej brašne. Ako to už býva, malo to aj dobrú stránku veci. Nie ale ako by človek očakával ponaučenie do budúcna, že na techniku treba dávať veľký pozor, čo sa snažím, ale smola je smola a z času na čas mám deravé ruky, alebo len smolu a potom to stojí veľa penazí. Na mysli som mal to že mi ostal v tom období iba jeden fotoaparát A350. Počas jedného roka som z toho fotoaparátu dostal maximum. Urobil som s ním aj fotografiu Jahody padajúcej do lyžičky so smotanou. Fotografia mala obrovský úspech a ľudia si ma s ňou spájali. To bolo zo začiatku fajn, ale po troch rokoch som nevedel takpovediac vyjsť z tieňa tejto fotografie. Odfotil som veľa kvalitných a dobrých fotografií, ale žiadna do vtedy nebola tak výrazna. V apríli roku 2011 som bol pozvaný do Londýna na udelovanie cien SONY World Photography Award ako redaktor a  tam som sa bližšie zoznámil s touto prestížnou svetovou súťažou a s nadšením sa vrátil späť domov. Rozhodnutý zúčastniť sa súťaže som v tom roku poslal dve fotografie do dvoch rôznych kategórií. Začiatkom februára 2012 bolo oficiálne ohlásenie výsledkou a jeden z najkrajších mailov mojho života blikal na mňa. Stal som sa shortlisted, čo znamená jeden z 10 finlistov kategorie Split second. Bol to pre mňa obrovský úspech. Od toho dňa už žiadna jahoda nebola.

Deň po oficiálnom ohlásení výsledkov ma kontaktovalo SONY UK s ponukou, že majú záujem o kúpu mojej fotografie a chcú ju používať v propagačných letákoch pre svoje produkty v 35 krajinách sveta. Dohodli sme podmienky, spísali zmluvu a ja som bol z výsledkom nadmieru spokojný. Od tohoto momentu sa veľmi veľa zmenilo.

Stále však veľa fotím, nemám svoj vyhradený štýl a ako mi povedal Tomáš Hliva, som tématicky nevyrovnaný. Je široká škála obľúbenosti mojich tém, ale šport, macro, wildlife a portréty sú asi dominantou.

To prečo mám rád fotografiu je možnosť ukázať ostatným ako ja vidím svet okolo seba. Možnosť realizovať sa a byť kreatívny a v neposlednej rade robiť druhým radosť.

V roku 2012 som sa znova zapojil do súťaže SWPA nie už s tak veľkým úspechom, ale predsa len s ocenením commended 2013, to znamená že som bol jeden z 50 tich v danej kategórií. A ak uvážim, že v tomto roku bolo poslaných 112000 súťažných fotiek, tak je to výborné.

Tiež som v roku 2013 vyhral súťaž Kultúra v Bratislavskom regióne v kategórií kultúra.

Pre mňa osobne výborný úspech. Oficiálne odovzdávanie cien, vernisáž a rozhovor pre dve televízie ma zase posunuli kúsok ďalej. Množstvo ľudí ktorý vedia že mám fotoaparát netušili, že to s fotografiou myslím tak vážne a boli prekvapený výsledkom.

 

Od roku 2013 sa venujem aj infra fotografii s miroror less fotoaparátom SONY NEX-5.

Tak tiež veľmi aktívne spolupracujem s firmou SONY, kde spolu rozbiehame projekt, pri ktorom oni využijú moje nadšenie, popularitu a skúsenosti a ja ich kvalitnú fototechniku ktorú budem pre nich testovať. V blízkej budúcnosti bude spustená stránka na ktorej si budú mocť uživatelia pozrieť fotky z rôznych fotoaparátov a objektívov, budú mocť načerpať nové informácie. Pripravujeme tiež fotoškolu, tipy a triky na fotenie, testy a workshopy zamerané na uživatelov Alpha fotoaparátov a NEXov.

 

Peter Prazenka