Fascinujúce mužské ego: kedy došlo k jeho zrodu?

Mužská podstata sa stáva v očiach čoraz väčšieho roju ich protichodného pohlavia zložkou neoprávneného ega. Predstavuje totiž zaručený úspech. Pozrime sa na tento drobný problém z ktoréhokoľvek uhla. Pravda je v tomto prípade, pochopiteľne, vypracovaná na základe oboch koncepcií – to znamená, rovnako ako zo ženskej, tak i z mužskej. Lenže v tom prípade hovoríme o jej relativite: zatiaľ čo žena, ktorá sa ocitá v situácii, kedy sa cíti považovaná za príliš nedocenenú a následne neúspešnú, vníma túto problematiku očami radikálneho názoru, ktorý môže prerásť až do feministickej vízie sveta, muž svoju pravdu obhajuje odlišnými argumentami. Častokrát sme svedkami vyjadrení v štýle „Veď keby som nepracoval  ja, naša rodina by sa ocitla na prahu životného minima“ alebo „Akoby si bola schopná žena vyriešiť pokazenú práčku či pochopiť princíp čoraz vyspelejšej technológie mobilných zariadení?“ Vedzme však, že ani jedna otázka, ktorá sa nesie v podobnom duchu, nemá šancu dôkladne vypovedať o schopnostiach a zručnostiach mužského pohlavia.

 
Štruktúra mužského ega nie je otázkou pár rokov; budovala sa po celé tisícročia!
 
Dojem, ktorý môže nadobudnúť veľká väčšina mužského pokolenia nie je nič nepochopiteľné. Stačí, ak sa obzrieme za seba. Človek sa začal vyvíjať v spoločnosti, kde hlavnú úlohu kmeňa zohrával chlap a tým dával priestor pre vybudovanie si svojej fyzickej schopnosti pri love či boji. V nasledujúcich obdobiach sa stával chodiacim atómom s filozofickými úvahami, s reflexívnymi pohnútkami. Neskôr sa vypracoval až na pozoruhodného majstra v oblastiach vedy, umenia či technológie. Na rovinu, jediné možné vysvetlenie pre tento systematický vývoj „silného“ pohlavia spočíva v úlohe času. Čas ako možnosť myslieť, tvoriť, vynachádzať sa stali vstupnou bránou pre muža do priestorov ocenenia spoločnosťou. Žena mala, pochopiteľne, taktiež miesto pre sebarealizáciu – ale v úplne odlišných sférach života: napríklad v kuchyni a domácnosti. A áno, po určitom momente sa tejto teórii bola ochotná podriadiť. Teda aspoň taká, ktorej charakter sa  danej nemožnosti pre výber totálne nepriečil…

 
A čo tie nespokojné typy?
 
Ženy, ktoré sa rozhodli ponechať si priestor pre sebarealizáciu sa častokrát stretávali s neúspechom presadiť sa. Spoločnosť v celej svojej konzervatívnej podstate nebola schopná ponúknuť patričný priestor pre sebarozvoj. Žena ako objekt svojho majiteľa. Postupné odhaľovanie nových postupov však prehĺbilo chápanie spoločnosti na prelome 19. – 20. storočia.

 
Dnes sa prizeráme na mnohoraké názory šíriace sa priestormi spoločnosti. Muž sa cíti z času na čas terčom ženskej tvrdosti, ktorá sa však zrodila nie ako zámer, ale ako reakcia na doterajší život vedený v jedinej rovine: v tej mužskej – čiže správnej. Dnes vítame dôsledky vzbury. Túžime po vyrovnaní. Sociálna egalita sa totiž stala jediným východiskom, ako možno plnohodnotne existovať a prekonať stereotypné videnie, kde muž predstavuje spasiteľa.